V rámci projektu „Prezentácia menšín na Spiši v Țării Crișurilor Museum Oradea“ boli Múzeom Spiša v Spišskej Novej Vsi zapožičané výstavy Rusíni na Spiši a Nemci na Spiši Múzeom Spiša do Muzeul Țării Crișurilor v meste Oradea v Rumunsku. Tieto výstavy, realizované v rokoch 2020 – 2024 Múzeom Spiša v Spišskej Novej Vsi s podporou FPU, sú v múzeu v Oradei prezentované spoločne ako jedna výstava pod názvom Menšiny na Spiši (Minorities in Spiš / Minoritățile din Spiš). Na výstave sú prezentované zbierkové predmety Múzea Spiša.

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi získalo do svojich zbierok v roku 2024 pozostalosť filmového tvorcu Emila Fornaya, rodáka zo Spišskej Novej Vsi, medzi ktorou sa nachádzajú aj doteraz nepublikované fotografie Alexandra Dubčeka. Zámerom výstavy „Alexander Dubček ako ho nepoznáme objektívom Emila Fornaya“ je prezentovať tieto fotografie širokej verejnosti a oboznámiť ju tak s menej známou stránkou tohto významného štátnika ako predsedu Federálneho zhromaždenia, keďže spomínané zábery pochádzajú z jeho zahraničnej cesty po Škandinávii v roku 1990.

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi v roku 2025 úspešne ukončilo 3. etapu projektu, v rámci ktorého bolo zreštaurovaných 25 unikátnych gotických a ranonovovekých kachlíc z lokality Letanovce – Kláštorisko.

Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia sa Múzeu Spiša v Spišskej Novej Vsi podarilo získať súbor unikátneho nábytku ktorý patril rodine Máriássy. Nábytok bol umiestnený priamo v kaštieli. Rodina Máriássy iniciovala výstavbu celého areálu kaštieľa a letohrádku Dardanely v Markušovciach. Nábytok je v historizujúcom štýle z 19. storočia. Súbor nábytku tvorí: 1ks sófa, 2ks kreslo, 4 ks stolička, 1ks jedálenský stôl, 1ks kelímový obrus.

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi v spolupráci s Katedrou archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Múzeom v Kežmarku a súkromnou spoločnosťou Archeológia Spiš realizovalo v roku 2023 už 3. etapu archeologického výskumu na vedecké a dokumentačné účely na lokalite Jánovce-Machalovce, v polohe Hradisko. Výskum nadviazal na úspešné sezóny z rokov 2021 a 2022.

Po úspešnom sprístupnení prvej etapy expozície Príroda Spiša v roku 2022 odhalilo Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi návštevníkom aj jej druhú časť. Cieľom tohto projektu bolo pokračovanie v tvorbe expozície v dvoch miestnostiach, ktoré sú venované územiu Tatier, Popradskej kotliny, Kozích chrbtov a Levočských vrchov. Realizované sú špecifickou formou depozitov informácií, ktoré sú svojím oblúkovým tvarom prispôsobené historickej architektúre miestností.

V roku 2023 kolektív odborných pracovníkov Múzea Spiša v spolupráci s externými špecialistami realizoval tretiu etapu prírodovedného výskumu Braniska. Viacročný terénny výskum je nevyhnutný kvôli nadobudnutiu relevantných komplexnejších informácií, ktoré sú potrebné k hlbšiemu poznaniu prírodných pomerov daného geomorfologického celku a súčasne k zachovaniu a ochrane prírodných hodnôt, ktorými disponuje. Cieľom výskumných aktivít bolo zhromaždiť nové poznatky o Branisku z odborov speleológia, geológia, botanika a zoológia.

Výstava Nemci na Spiši je realizovaná v rámci cyklu výstav venovaných jednotlivým národnostiam na Spiši. V roku 2020 bola realizovaná výstava Rusíni na Spiši. Výstava Nemci na Spiši na ňu priamo nadväzuje. Zaoberá sa dejinami a kultúrou spišských Nemcov.

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi v roku 2023 úspešne zrealizovalo 2. etapu projektu, ktorého cieľom bolo reštaurovanie 42 kusov unikátnych gotických a ranonovovekých kachlíc z lokality Letanovce – Kláštorisko.

Výstava realizovaná pri príležitosti 100. výročia zániku Spišskej župy predstavuje osem storočí existencie administratívneho celku, ktorý sa radil k najznámejším a najvýznamnejším v stredoeurópskom priestore. Počas stáročí Spiš charakterizovalo pestré národnostné i náboženské zloženie jeho obyvateľstva, ako aj špecifická správna štruktúra. Najdôležitejšie udalosti z histórie regiónu sú návštevníkom priblížené na baneroch chronologicky podľa jednotlivých storočí, počnúc 12. storočím.