Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi v roku 2025 úspešne ukončilo 3. etapu projektu, v rámci ktorého bolo zreštaurovaných 25 unikátnych gotických a ranonovovekých kachlíc z lokality Letanovce – Kláštorisko.

Súbor kachlíc z Kláštoriska predstavuje jednu z najväčších a najvýznamnejších zbierok tohto druhu na Slovensku. Kolekciu tvorí viac než 200 artefaktov pochádzajúcich z 14 pecí, ktoré boli odkryté počas archeologického výskumu zaniknutého kartuziánskeho kláštora. Tieto nálezy sú výnimočným príkladom vysoko kvalitného stredovekého umeleckého remesla. Typologicky aj tematicky ide o pestrú zbierku, vytvorenú v priebehu 15. storočia a prvej tretine 16. storočia.

Najstaršie či najjednoduchšie typy stredovekých kachlíc predstavujú miskovité kachlice (S2023/138) s rôznym ukončením ústia a vrcholové cibuľovité kachlice. Mladšie exempláre zastupujú komorové kachlice. Na predných stranách kachlíc nájdeme rôznorodé reliéfy s témami obľúbenými v danom období aj v iných umeleckých odvetviach: od výjavov náboženských (S2023/220, S2023/224, S2023/230), svetských (S2023/132, S2023/172, S2023/208) a žánrových, symbolických až po architektonické (S2023/174, S2023/183, S2023/189, S2023/191, S2023/192, S2023/199, S2023/226) a výrazne dekoratívne vegetabilno-ornamentálne (S2023/137, S2023/160, S2023/179, S2023/190, S2023/195, S2023/205, S2023/233, S2023/236, S2023/240, S2023/251, S2023/252).

Pre mníchov pustovníckej kartuziánskej rehole, žijúcich uprostred lesov na planine, neboli pece len praktickým vykurovacím zariadením. Stávali sa súčasťou výtvarného vybavenia priestorov – nielen spoločných, ale aj súkromných mníšskych ciel. Vizuálny rozmer kachlíc, spolu s nástennou maľbou a sochárskymi dielami, dotváral sakrálnu atmosféru kláštora a poskytoval dôležité podnety na kontempláciu.

Pre mníchov pustovníckej rehole, žijúcich uprostred planiny v neprístupnom lese, tvorili vykurovacie telesá doslova hmatateľné výtvarné diela. Okrem spoločných priestorov boli totižto pece postavené aj v súkromných celách mníchov. Popri hlavnej, praktickej funkcii bola nezanedbateľná aj funkcia vizuálna, pretože spoločne s tunajšími maľbami a sochárskymi dielami dotvárali priestor kartúzy a dôležitý stimul pri kontemplácii.

Reštaurátorom a hlavným garantom projektu bol Mgr. art. M. Rosenberger, člen komory reštaurátorov SR. Zbierky boli prevezené do reštaurátorských dielní v septembri 2024. Samotný reštaurátorský proces prebiehal od septembra 2024 do júna 2025. Základné práce zahŕňali odsolenie kachlíc pomocou zábalov z buničitej vaty namočenej v destilovanej vode, prípadne ich ponor do destilovanej vody. Nasledovalo čistenie glazúr kyselinou octovou, ich neutralizácia, tmelenie drobných prasklín či rekonštrukcia poškodených častí. Farebná retuš bola realizovaná akvarelovými farbami, pričom staršie, stmavnuté retuše boli odstránené. Na konci júna 2025 boli zreštaurované kachlice vrátené späť do depozitára múzea.

Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.